Zamestnanie

V roku 1935 Peter Molec zo Zvolenskej Slatiny postavil v Čačíne syráreň, ktorá vykupovala mlieko nielen z Čačína a Čerína, ale aj z okolitých obcí a v syrárni sa denne spracovalo 1 500 až 2 000 litrov mlieka, z ktorého sa vyrábala smotana /200-300 l denne/, z nej sa vo Zvolenskej Slatine vyrábalo maslo. V syrárni sa ďalej vyrábal chudý syr – produkt do tavených syrov, ktoré sa taktiež vyrábali vo Zvolenskej Slatine. Syráreň mala 5 zamestnancov a v prevádzke bola do roku 1951. Ďalší produkt oviec - vlnu občania odpredávali na priemyselné spracovanie a časť spracúvali doma. Z vlny sa plietli svetre , rukavice, šály a pod.

Bohatú tradíciu má aj včelárstvo. O rozvoj včelárstva v celom okolí sa zaslúžil Michal Pomekáč /nar. 21.1.1863 v Banskej Bystrici, zomrel 17.9.1925 v Spišskej Novej Vsi/, ktorý bol v rokoch 1895-1904 učiteľom v Čeríne a patril k propagátorom včelárstva a šíriteľom včelárskej osvety. V rokoch 1913-1920 bol odborným putovným učiteľom včelárstva a včelárstvo vyučoval aj na Učiteľskom ústave v Leviciach a v Spišskej Novej Vsi. Z domácich obyvateľov medzi pokrokových včelárov napr. Ján Novák, Juraj Zátroch, Samuel Majer a Ďalší, v súčasnej dobe rodina Mišániová z Čačína.

Koncom 19. storočia dal knieža Esterházy postaviť povyše Čerína mlyn a dával ho do prenájmu.

Obilie si v ňom mleli nielen miestni obyvatelia, ale slúžil pre celé okolie od Sebedína až ppo Hrochoť. Nájomcami mlynu boli Samuel Hudec /okolo r. 1870/, Jozef Drahorát /okolo r. 1880/, Ján Hromada, Karol Dobiš, Ján Raffaj, Ján Jelšic. Posledným nájomcom a neskôr i majiteľom bol Ján Nándory, rodák zo Zvolenskej Slatiny, ktorý si mlyn prenajal v roku 1924 a o 5 rokov neskôr ho odkúpil od štátu. Mlyn bol vo veľmi zlom technickom stave a tak ho nechal v roku 1337 rozobrať a vybudovať nový moderný mlyn na vodnú energiu s troma pármi valcov. Staré vodné koleso bolo vymenené za vodnú turbínu a v roku 1941 za účelom lepšieho využívania a regulovania vody bola vybudovaná hať Zolná. Mlyn naplno fungoval podľa potrieb obyvateľstva až do roku 1962, potom sa už v mlyne len šrotovalo . v prevádzke bol do roku 1984.

Kováčske služby zabezpečovali dve kováčske vyhne /v Čeríne a j v Čačíne/. Ako odborník na kováčske remeslo bol známy v celom okolí Juraj Selecký z Čerína, ktorý vo vyhni pracoval až do roku 1975.

Obyvatelia obidvoch obcí boli známi aj výrobou rôznych druhov ľudových výrobkov. K najznámejšej tradičnej výrobe patrila výroba drevených varešiek, naberačiek a lyžíc. Lyžice vyrábali okrúhle a podlhovasté /končiarky/. Varechy boli tiež rôzneho druhu – na vyberanie cestovín, halušiek, masla z dbanky, väčšie na slivkový lekvár /dlhé/, a varechy na zabíjačky. K známym majstrom patrili napr. Pavel a Juraj Hakel, Žúbor a iní. Povestné boli aj domáce plátna, svadobné klinovníky, pestré činovate na periny a stanky ako súčasť odevu. Známe je aj tkanie pestrých handričkových pokrovcov, ako aj ľudová výšivka krivou ihlou.