Navigácia

Obsah

Geografia, demografia, príroda

Demografické údaje

Národnostná štruktúra: Slováci

 

Náboženské zloženie: evanjelici, rímskokatolíci

 

Počet obyvateľov obce k 31.12.2013:  447 obyvateľov: z toho ženy - 204

muži - 191

deti - 52

 

Kategória - vek

Spolu

Muži

Ženy

0 – 3 roky

16

9

7

4 – 6 rokov

11

6

5

7 – 14 rokov

25

12

13

15 – 17 rokov

20

14

6

18 – 60 rokov

284

141

143

Nad 60 rokov

91

36

55

 

 

Geografické údaje

Geografická poloha obce: okres Banská Bystrica

Mikroregión Severné Podpoľanie

Banskobystrický samosprávny kraj

Susedné obce: Sebedín - Bečov, Dolná Mičiná, Lukavica, Hrochoť, Oravce,

Dúbravica

 

Obec Čerín sa rozkladá na dvoch katastrálnych územiach

Katastrálne územie Čerín

Celková rozloha kat. územia Čerín:: 641 ha

Nadmorská výška obce Čerín: 405 m.n.m. /kostol/

Najvyšší bod kat.územia Čerín: Klimentov vrch 598 m n.m.

Obec Čerín sa nachádza vo Zvolenskej kotline, v jej severovýchodnom výbežku vo Zvolenskej pahorkatine, v údolí potoka Zolná.

Reliéf je pahorkatinný, modelovaný v prevažnej miere širokým chrbtom o priemernej výške 400 m.

Juh chotára je budovaný neogénnymi vulkanitmi /andezitové zlepence, tufy, tufity/, na západe neogénnymi sedimentmi /štrky, zlepence, piesky/. Východná časť má odlišný reliéf s ostrejšími povrchovými tvarmi /Klimentov vrch 598 m/.

Čerín je lokalizovaný v údolí potoka Zolná, na významnej križovatke ciest Banská Bystrica – Zvolen – Poniky.

Klimaticky patrí do mierne teplej oblasti, vyskytuje sa tu teplomilná vegetácia. Územie je prevažne odlesnené, lesy sa zachovali len útržkovite. Z celkovej plochy katastra /641 ha/ zaberá poľnohospodárska pôda 64 %. Úrodná pôda a priaznivé podnebie utvárajú podmienky na pestovanie takmer všetkých poľnohospodárskych plodín. V lesoch sa vyskytujú hríby, maliny, čučoriedky, černice, na lúkach prevláda trávnatý porast, v ktorom sú zastúpené napr. pľúcnik, pohanka, lipnica lúčna, materina dúška, nezábudka, ďatelina biela, červená a ďalšie.

Čo sa týka fauny v okolitých lesoch žijú druhy typické pre túto zónu, a to vysoká zver /srnec, jeleň/, ďalej je to diviak a drobná zver /líška, zajac, kuna, lasica a p./, v posledných rokov zvýšený stav medveďov. Z ornitofauny sú zastúpené hlavne spevavce , ale aj niektoré druhy dravých vtákov.

Prírodné zaujímavosti: v katastri sa nachádza päť minerálnych prameňov hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd, ktoré podmienili vznik travertínových kôp – chránený prírodný výtvor s názvom Mičinské travertíny – prevažná časť asi 3,71 ha (celková rozloha 3,83 ha ) sa nachádza v katastri Čerín, pričom v súčasnosti predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu na Slovensku. V roku 1977 bol vykonaný hydrogeologický vrt do hĺbky 56 m, pričom nastala mohutná erupcia minerálnej vody do výšky 25.táto erupcia mala vplyv na všetky okolité pramene( napr. Sliač), preto bol vrt utesnený. Vrtom sa potvrdil výskyt veľkého podzemného jazera. V roku 1979 boli

Mičinské travertíny vyhlásené za chránený prírodný výtvor a v roku 1994 Ministerstvom životného prostredia SR za národnú prírodnú pamiatku.

V katastri Čerín sa nachádza aj národná kultúrna pamiatka Kostol sv Martina v Čeríne prevyšujúca celoslovenský význam.

 

Katastrálne územie Čačín

Celková rozloha kat.územia Čačín: 512 ha

Najvyšší bod kat. územia Čačín: Stráň 570 m n.m.

Prírodné zaujímavosti: dva železno-uhličité minerálne pramene

Územie má pahorkatinný charakter a je orientovaný smerom SZ – JV v južnej časti Zvolenskej pahorkatiny. Reliéf je ľahko modelovaný, v strednej časti sa nachádzajú štrky, pieskovec a bridlice , v juhovýchodnej zalesnenej časti sú nápadnejšie povrchové formy, ktoré závisia od strednotriasových vápencov a dolomitov. Čačín sa nachádza v údolí potoka Zolná a v dávnejšej minulosti bola v časti Patočiny osada Lihotka, ktorá bola zničená prírodnými živlami a jej obyvatelia sa presťahovali na Ponickú Lehôtku.

Klimaticky patrí do miernej oblasti. Z celkovej výmery 512 ha, je 128 ha polí, 72 ha lúk, 4 ha záhrad a ostatné sú pasienky a lesy. Je tu možné pestovať všetky druhy poľnohospodárskych plodín /je to tzv. zemiakársko – pšeničný typ/. V lesoch prevládajú duby, buky, hraby, a smreky, žije tu srnčia a jelenia zver, diviaky, zajace, líšky, lasice a rôzne druhy vtáctva.

Štátne prírodné rezervácie:

  • Čačínska cerina – zriadená na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky zo dňa 23.3.1993 o štátnych prírodných rezerváciách, má rozlohu

2,56 ha , porast tvorí najmä dub cerový, buk, hrab, javor poľný.

  • Jelšovec – má výmeru 5,56 ha, územie má lesný charakter, na výmere asi 1 ha sa nachádza

rašelinisko, nachádza sa tu viacero prameňov s prebublávajúcimi plynmi, územie je

odvodňované potokom Jelšovec vlievajúcim sa pri Čačíne do potoka Zolná, Celé územie je

zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s výskytom viacerých chránených,

ohrozených a zriedkavých druhov rastlín.

 

 

 

 

 

 

 

 

Národná prírodná pamiatka Mičinské travertíny

Chránený prírodný výtvor sa nachádza medzi obcami Dolná Mičiná a Čerín na rozlohe 38 320 m².

Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí do celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Územie je rovinaté a nachádza sa v nadmorskej výške 400 m. Z prírodného hľadiska predstavuje pomerne prirodzený systém prameňov minerálnych vôd, v dôsledku pramenenia ktorých vznikli travertínové kopy. Aj keď sa prevažná časť nachádza v katastri Čerín, je zaužívaný názov Mičinské travertíny. Travertíny sú viazané na vývery studených minerálnych vôd typu hydro-uhličito-vápenato-magnéziových vôd. Výstup minerálnych vôd na povrch je tu podmienený pohronským zlomovým pásom, ktoré križuje priečne zlomové pásmo, prebiehajúce údolím Hrochotského potoka cez Čerín a Dolnú Mičinú. Vyzrážaním minerálnych látok z vôd vznikali pramenitové útvary vytvárajúce svahový masív, vo väčšej časti pokrytý svahovými hlinami. V dôsledku vyššieho obsahu minerálnych substancií v toku usadzujú sa z neho pramenity až penovce, vytvárajúce kaskádu miniatúrnych terás s jazierkami a drobnými vodopádikmi. V živej časti ložiska bolo zaregistrovaných 28 kôp, z toho 17 fosílnych až subfosílnych a 11 recentých až subrecentných. Stále však vznikajú aj pramene nové. Väčšina kôp je v porovnaní s ostatnými slovenskými lokalitami malá, len niekoľko možno pokladať za stredne veľké, niektoré majú bochníkovitý tvar, väčšina má plocho- kuželovitý tvar. Typickým javom kôp sú krátery. Štyri krátery patria k studňovému typu, jeden je kotlovitý, jeden miskovitý a 8 má špecifický mičinský typ.

Na okraji CHPV bol odkrytý profil travertínového ložiska, ktorý sa vyznačuje pomerne pestrou stavbou, striedajú sa tu polohy pevných travertínov so sypkými penovcami a humóznymi ílovitými horizontmi, ktoré majú čiastočne charakter krátkodobo sa tvoriacich pochovaných pôd. Hlavná časť travertínového ložiska vznikla v mladšej polovici holocénu. Kultúrno-vedecký význam travertínových ložísk je značný, pritom na Slovensku je veľmi obmedzený.

Celková výdatnosť prameňov je 0,25 l za sekundu. V činných kopách sa uprostred usadzuje travertín pestrej hrdzavočervenej farby /prímes železa a mangánu/, okrajových častiach je farba travertínu biela.

V súčasnosti Mičinské travertíny predstavujú činnosťou človeka najmenej narušenú lokalitu tohto typu. Pre svoju ľahkú dostupnosť, unikátne prírodné hodnoty a atraktivity sú vhodné ako exurzno-náučný objekt.

Jedná sa o jedinečnú lokalitu na Slovensku, ktorej treba venovať maximálnu ochranu a preto boli Mičinské travertíny dňa 23.3.1979 vyhlásené za chránený prírodný výtvor.

Za účelom ochrany a zachovania pôvodného stavu celého priestoru Mičinských travertínov sú vylúčené všetky ľudské zásahy ako ťažby nerastných surovín, stavebná činnosť všetkého druhu, vrtné a melioračné práce, regulácia a pod., ako aj táborenie, stanovanie, zakladanie ohňa, pasenie a preháňanie dobytka, vjazd motorových vozidiel, znečisťovanie územia odpadmi a odpadkami a pod.

 

Čačínska cerina

Štátna prírodná rezervácia Čačínska cerina bola zriadená na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 23.3.1993 o štátnych prírodných rezerváciách. Nachádza sa v katastrálnom území Čačín medzi Čačínom a obcou Hrochoť v nadmorskej výške v rozpätí 445 – 510 m. Z hľadiska geomorfologického patrí do Zvolenskej kotliny, podcelku Ponická vrchovina /oblasť Slovenského stredohoria/. Po geologickej stránke je územie tvorené bielymi a svetlošedými strednotriasovými vápencami chočského príkrovu. Územie Čačínskej ceriny o rozlohe 2,56 ha predstavuje zmiešané teplomilné vápencové dúbravy, v ktorých dominantné zastúpenie má dub cerový. Ide o zmiešaný dvojetážový porast. V I. etáži je výrazne zastúpený dub cerový, menej buk s ojedinelým výskytom hraba a v II. etáži prevláda hrab, menej je zastúpený buk a dub cerový, ojedinele javor poľný a brekyňa. Priemerný vek porastov v hornej etáži je 150 rokov, v dolnej 15 rokov. Tieto porasty na základe ich celkovej štruktúry a floristického zloženia možno začleniť medzi teplomilné zmiešané submediterárne dubové lesy, ktoré sú ináč na Slovensku zastúpené len v najteplejších oblastich. Nachádzajú sa na alkalických až neutrálnych substrátoch, najčastejšie na južne orientovaných stanovištiach. Preto za účelom ochrany výskytu duba cerového v jeho v najsevernejšej časti jeho prirodzeného výskytu v prostredí zmiešaných teplomilných vápencových dúbrav bola Čačínska cerina vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.

Klimaticky predstavuje územie mierne teplú oblasť s počtom letných dní v roku pod 50, ide o klími výrazne kotlinovú, s veľkou inverziou teplôt, mierne suchú až vlhkú, s priemernou teplotou v januári – 2,5°C a v júli 17-18°C. Úhrn zrážok dosahuje v priemere výšku 25-50 cm a jej dĺžka trvania v priemere 100-120 dní. Svojou polohou spadá do povodia Hrona.

Spoločenstvá dubín sú po floristickej stránke pomerne pestré, čo je dané celkovou orientáciou územia, geologickou stavbou podložia, ale najmä prevahou bylinných teplomilných druhov nad druhmi tráv, výrazné je zastúpenie čeľade vstavačovitých.

Vzhľadom na pomerne suchý charakter lesného porastu dominujúcou skupinou stavovcov sú vtáky a cicavce. Porast s výskytom cera bol pôvodne väčší, ale v dôsledku pôsobenia lesného hospodárstva v minulosti /1976-1985/ bolo vzhľadom na vek porastu začaté s jeho obnovou, pričom dvoma východiskami maloplošného holorubu bola narušená jeho celistvosť. Súvislá, a tým aj vhodná na vyhlásenie za chránené územie, zostala jeho západná časť o výmere 2,56 ha. Vegetačný kryt na záujmovej ploche /mimo obnovených častí/ je zachovalý, bez výraznejších stôp po nežiadúcej činnosti predmetom ochrany nie sú len samotné duby, ale celé spoločenstvo bukových dúbrav, včítane existujúcich živočíšnych druhov. Za týmto účelom boli vypracované podmienky a spôsob ochrany územia ŠPR, ktorá má vedeckovýskumný, náučný aj kultúrny význam. V rezervácii je zakázaná akákoľvek činnosť, ktorá by narúšala tvary reliéfu, pôdny kryt, pôvodnú vegetáciu, prirodzenú skladbu porastov, ktorá by poškodzovala vegetáciu, usmrcovala živočíchov a rušila ich prirodzený vývoj. K zakázaným činnostiam patrí aj táborenie, zakladanie ohňa, stanovanie, zriaďovanie kŕmidiel a senníkov pre poľovnícku zver, zber rastlín, ťažba nerastných surovín a rašeliny, preháňanie dobytka a oviec, vodenie psov a iných domácich zvierat, používanie chemických prostriedkov t.j. vlastne každá činnosť, ktorá by mohla poškodiť alebo zničiť hodnoty tohto chráneného územia.. 
 

Štátna prírodná rezervácia Jelšovec

Štátna prírodná rezervácia Jelšovec o výmere 5,56 ha sa nachádza v katastri Čačína a je situovaná na okraji úzkeho údolia, ktoré spája Čačín a Hrochoť. Patrí do oblasti Slovenského stredohoria, celku Zvolenská kotlina a podcelku Zvolenská pahorkatina. Nadmorská výška 500 m. Podložie územia tvoria na celej ploche spodnotriasové kremence, miestami i so zreteľnejšími stopami epimetamorfózy, majú rôznu zrnitosť od jemnozrnných až po hrubozrnné. Na juhovýchode vystupujú už komplexy mladotreťohorných vulkanických formácií Poľany. Pozoruhodné sú niektoré hydrogeologické javy a to najmä na západnej časti územia, kde do prameňov vniká značné množstvo prebublávajúceho plynu. Celé územie je výrazne zamokrené a odvodňované údolným potokom Jelšovec, ktorá sa ako ľavostranný prítok vlieva pri Čačíne do potoka Zolná.

Z pôdnych typov sa vyskytuje rašelinná pôda slatinná, humózna pôda glejová, mullová pôda, glejová a amfiglejová pôda humózna.

Klimaticky spadá územie do mierne teplej , horskej oblasti s priemernými ročnými teplotami 5 – 6 °C, priemernými zrážkami 500-900 mm.

Z hľadiska vegetačného krytu ná územie lesný i nelesný charakter /rašelinné lúčne fytocenózy a jelšové porasty/, zahrnuté je však do porastovej pôdy v rámci lesného fondu. Rašelinisko o výmere cca 1 ha sa dostáva na nepriepustné podložie, pričom na niektorých miestach v terénnych depresiách stagnuje. Rašelinisko predstavuje lúku trávnatobylinného vzhľadu s ojedinelým výskytom krovitej jelše lepkavej, smreku a borovice. Zárasty rašeliniska sú homogénne takmer po celej ploche. Druhú skupinu vo vegetačnom kryte tvoria lesné spoločenstvá. Faunu chráneného územia možno charakterizovať ako spoločenstvo ovplyvnené zložkou lesnej fauny podhorských polôh, malých bystrín a prameništných resp. močiarnych biotopov.

Celé územie je zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s výskytom viacerých chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín ako napr. rosnička okrúhlolistá, ostrica dvojdomá, ostrica Hartanova, vstavač jarnýu, parnasia močiarna , žltohlav európsky, bahnička malokvetá, paperník štíhly, krúštik močiarny, bradáčik vajcovolistý , hadivka obyčajná, hadí jazyk, ako aj viaceré druhy rašeliníkov. Celkovo je tu na malej ploche 162 druhov cievnatých rastlín, 6 druhov rašelinníkov a 10 druhov machorastov. Ochranu si zasluhujú i okolité jelšové porasty, ktoré sú zachovalou ukážkou podhorských lužných lesov s jelšou lepkavou. Vzhľadom na významnú absenciu jelšových porastov v rámci celého Slovenska a bohatosť výskytu ohrozených a zriedkavých druhov flóry na tomto území bol Jelšovec úpravou MK SR č. 4950/1984-Z z 31.10.1984 vyhlásený za štátnu prírodnú rezerváciu na ochranu ukážky podhorských lužných lesov s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín, na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Z hľadiska fytocenologického je územie vhodné na štúdium závislosti striedania fytocenóz/ od acifilných po nitrofilné/ na zmenách pôdneho prostredia a hladiny spodnej vody.

Na zabezpečenie ochrany ŠPR Jelšovec sa zakazuje všetka činnosť spôsobujúca zmenu vodného režimu, ťažba nerastných surovín a rašeliny, akákoľvek výstavba /vrátane turistických a poľovníckych zariadení/, narúšanie pôdneho krytu, táborenie, zakladanie ohňa, pastva a preháňanie dobytka, poškodzovanie vegetačného krytu, výsadba nepôvodnej vegetácie, používanie chemických prostriedkov, zriaďovanie skládok, znečisťovanie územia odpadkami a odpadmi, zber rastlín, živočíchov a ostatných prírodnín, vyrušovanie živočíchov, hlavne hniezdiaceho vtáctva a iná činnosť, ktorou by sa mohli poškodiť alebo zničiť hodnoty tohto chráneného územia. Akékoľvek zásahy do prameňov, nachádzajúcich sa na území ŠPR Jelšovec je možné uskutočňovať len so súhlasom orgánov Štátnej ochrany prírody a Ministerstva zdravotníctva, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel.