Náboženstvo

Obyvatelia Čerína a Čačína sú v prevažnej miere evanjelického vierovyznania. V prvej polovici XIV. Storočia bol v Čeríne postavený gotický kostol sv. Martina /rímsko-katolícky/, v ktorom sa odbavovali bohoslužby. V priebehu svojej existencie menil svojich majiteľov a podľa vierovyznania majiteľa sa menili aj katolícki alebo evanjelickí farári, a taktiež sa odbavovali katolícke alebo evanjelické bohoslužby.

Čerínska fara sa spomína už v registri z r. 1399. V roku 1503 pamätal na ňu vo svojom testamente i M. Konigsberger. V r. 1561 sa uvádza, že miesto farára je uprázdnené. Aj napriek tomu, že sa na fare striedali katolícki aj evanjelickí farári, nie je známe ani jedno meno rímsko-katolíckeho farára, pritom mená evanjelických farárov sú známe ako napr. v r.1613 tu bol ev. farárom Daniel Grymaeus, v r. 1640 Martin Nicletius, v r. 1707 Štefan Sermai. Martin Nicletius bol z fary násilne vyhnaný patrónom obce Ladislavom Čákym a Štefana Sermaia zasa vyhnalo vojsko Fr. Rákocziho.

Neskôr bol kostol vrátený rímsko-katolíckej cirkvi, aj keď tu bol nepatrný počet katolíkov a bohoslužby sa konali len na výročité sviatky. V roku 1890 zostala fara úplne opustená. Z posledných jej obyvateľov to boli Matej Rakovský /1870/, Včelák /1878/, Ján Ďatel /1886/, Dlhoš /1888/. Po určitom čase sa fara odpredala na verejnej dražbe okolo roku 1900. Kúpili ju Ján Smädo z Čerína a Haklovci z Čačína. Odpredaná bola aj farská záhrada, ktorú odkúpili Ján Smädo a jeho zať Ondrej Matuška s podmienkou, že katolícki farári budú mať v ich dome, v čase úradných a súkromných návštev stále jednu obývaciu izbu k dispozícii. Do ćerínskej farnosti patrili filiálky Čačín, Lukavica, Bečov a Hrochoť.