Navigácia
Obsah
Školstvo a kultúra
História školstva v Ćeríne a Čačíne siaha až do obdobia konca 18. storočia. Už v tomto období mali obidve obce spoločnú ev.a.v.ľudovú školu, v ktorej sa učili tri predmety – čítanie, písanie a počty. Škola bola postavená v Čačíne /bol to vlastne bežný typ sedliackeho domu/. Učitelia boli volení členmi školskej stolice. V roku 1818 bol za učiteľa zvolený Ján Krtsulya, ktorý bol čižmárom aj notárom. Ako učiteľ bol hodnotený veľmi dobre. Za každoého žiaka dostával voz dreva, 10 grošov od toho žiaka, ktorý sa ešte nenaučil písať. Od ostatných dostával 15 grošov a chlieb. Ján Krtsulya na škole vyučoval až do roku 1837, zomrel ako 87-ročný v roku 1886. jeho nástupcom bol Štefan Geržo, ktorý bol tiež remeselníkom a pritom aj dobrým učiteľom. Veľmi horlivo vyučoval náboženstvo, spev a modlitby. Počas jeho pôsobenia sa začalo s výstavbou novej školy, lebo stará už nevyhovovala a cirkevníci sa rozhodli postaviť novú. Keďže sa nevedeli dohodnúť kde postaviť školu, či v Čeríne alebo v Čačíne /Čačínčania tvrdili, že keď stará škola bola v Čačíne, má tam byť aj nová a Čerínčania zasa, že v Čačíne škola už bola a preto nová má byť v Čeríne/ a pritom bez vzájomnej ppomoci neboli schopní školu vybudovať, vyriešili to tak, že školu postavili pod lesom, na mieste, ktoré bolo rovnako vzdialené od Čerína aj od Čačína. Výstavba školy bola dokončená v roku 1875. Celkové náklady na výstavbu boli 2 000 zlatých, na ktoré občania sami zozbierali a okrem toho sa podieľali aj na pomocných prácach pri výstavbe. Budova školy bola pekná a moderná a prekračovala rámec škôl v tomto období na Slovensku. Poloha školy sa však zároveň ukázala ako nevýhodná pre učiteľov, boli na samote a prostredie ich nútilo žiť samotárskym spôsobom života, hrozilo nebezpečenstvo lúpeže, čo malo za následok časté striedanie učiteľov, pôsobili tu 2-3 roky a niekedy to boli len mesiace.
Prvým učiteľom v novovybudovanej škole bol Ján Letrík, po ňom nasledovali Ľudovít Szzeitleben, Ján košáry, Vilhen Dura, Michal Pomekáč, ktorý bol jedným z mála učiteľov, ktorý na škole pôsobil dlhšiu dobu /1895-1904/. Michal Pomekáč bol nielen dobrým učiteľom, ale aj teoretikom a praktikom v odbore včelárstva, čomu napomáhalo aj prostredia, v ktorom bola škola postavená. Vytváralo veľmi dobré podmienky pre jeho včelársku prácu. Bol taktiež zodpovedným redaktorom a majiteľom časopisu Praktický včelár. Počas jeho pôsobenia na škole v r. 1903 spracoval a vydal za podpory Ministerstva poľnohospodárstva v Budapešti Včelársku odbornú príručku, ako aj jeden ročník časopisu Praktický včelár /1904/. Michal Pomekáč sa výrazne pričinil o rozvoj včelárstva nielen v Čeríne a Čačíne, ale aj v ostatných okolitých obciach. Po jeho odchode na iné pracovisko v roku 1904 boli jeho nástupcami: Ondrej Tesák, Elemír Jambor, Štefania Bednárová, Karel UlrichJúlia Zorrčíková, Karel Háás, Ján Kuriatko. Do roku 1918 sa v škole vyučovalo v maďarskom jazyku. Po slovensky sa začalo vyučovať až po roku 1918, po vzniku I. Československej republiky, kedy ako prvý nastúpil český učiteľ Antonin Janek, ktorý však na škole nevydržal ani jeden rok. V rokoch 1919 – 1921 bola škola prázdna, na určitý čas boli v nej umiestnení vojaci. Škola bola v tomto období veľmi zdevastovaná, spisy a učebné pomôcky boli zničené. Neporušené zosatalo len zariadenia, ktoré dal kurátor previesť do svojho bytu. Do prevádzky bola opäť daná 1.septembra 1921, za učiteľku bola zvolená Irma Jorčíková a o rok neskôr jej mladšia sestra Elena Jorčíková, počas pôsobenia ktorej bola zavedená 8-ročná povinná školská dochádzka. V školskom roku 1924/1925 na škole začal pôsobiť učiteľ Vojtech Vrabec a v školskom roku 1925/1926 Ida Makovická, ktorá sa v Čeríne aj vydala a tak zostala učiť na škole až do roku 1939. V rokoch 1939 – 1943 učili na škole Jolana Cabanová, Anna Žiljaková, Irena Bacíková, po nej nastúpil Ondrej Paška. Počas jeho pôsobenia na škole bola ev.a.v.ľudová škola poštátnená na základe nariadenia SNR zo dňa 6.9.1949, čís.5/1944 Sb.nar.SNR.
Okrem školy k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne prispievala i miestna ľudová knižnica, ktorá bola v Čeríne zriadená ešte v roku 1925.