Odievanie

Ľudový odev Čačína a Čerína sa radí k detvianskemu variantu. Pre mužov bola typická plátená košeľa, plátené gate /na leto/ alebo súkenné nohavice /na zimu/, široký opasok, ktorý čiastočne kryl holé telo medzi nohavicami a košeľou, ktorá siahala len do hornej tretiny pŕs. Postupným vymiznutím opaskov /po I. svetovej vojne/ sa začali mužské košele predlžovať do normálnej dĺžky a krátke košele sa prestali nosiť. Kožuštek bez rukávov zdobený koženými aplikáciami a výšivkami sa obliekal na košeľu. Čierna súkenná kabanica s červeným lemovaním, zapnutá pod hrdlom koženým remencom, tvorila vrchný odev, ktorý chránil pred zimou. Na hlave sa nosili malé klobúky a na nohách krpce, neskôr čižmy.. Najdôležitejšími časťami ženského odevu boli plátené spodnice, do dielov strihaná sukňa, na ktorej bola od pása hore prišitá stanka. Ďalej to bolo oplecko z domáceho plátna, vytkávané žltým a čiernym ,,pamukom´´, brusliak a trojuholníková šatka pestrej farby /najčastejšie z červeného alebo modrého kašmíru/. Na hlave nosili vydaté ženy vo sviatok kápku /čepiec/, vyšívanú na tyle bielym pamukom. Kroje dievčat a mladých žien boli pestrých farieb, u starších žien prevládali farby tmavších odtieňov.

Kroj malých detí bol jednoduchý, skladal sa z kabanky s dlhými rukávmi /z barchetu alebo kartúnu/, na hlave nosili kápočky. Takýto kroj nosili chlapci aj dievčatá v predškolskom veku. Keď išiel chlapec do školy, obliekli mu široké gate s dlhými strapcami, ktoré boli ušité z domáceho plátna. Potom mali košeľu s krátkym podolkom, širokými rukávmi a zdobené výšivkou. Na ňu si chlapci obliekali lajblík z čierneho súkna, na hlave nosili malý klobúčik a na nohách onucky a krpce.